Rheinmetall v zbrojárskom boome: Nové perspektívy pre priemysel

Geopolitická situácia vo svete sa mení – a spoločnosť Rheinmetall sa ocitá v centre nového zbrojárskeho boomu. S objednávkami v trojciferných miliardách eur, novými muničnými fabrikami a možným prevzatím závodu VW v Osnabrücku sa düsseldorfský koncern mení na kľúčového globálneho hráča. Ako Rheinmetall reaguje na „éru vyzbrojovania“ a prečo obranný priemysel momentálne prudko rastie.

Bezpečnostná situácia v Európe sa od začiatku ruskej útočnej vojny proti Ukrajine zásadne zmenila – s masívnymi dôsledkami pre obranný priemysel. Jedným z najväčších víťazov tohto geopolitického zlomu je zbrojársky koncern Rheinmetall so sídlom v Düsseldorfe. S predpokladaným objemom objednávok až do výšky 300 miliárd eur do roku 2030 zažíva firma bezprecedentné obdobie rastu.

„Do roku 2030 vidíme potenciál objednávok až do 300 miliárd eur,“ vyhlásil predseda predstavenstva Armin Papperger pre denník Handelsblatt. Spoločnosť reaguje na rastúci dopyt rozsiahlymi opatreniami: rozširovaním výroby, strategickými presunmi závodov, možnými prevzatiami podnikov a agresívnou expanznou stratégiou doma i v zahraničí – to všetko tvorí novú stratégiu Rheinmetallu.

Historický rast: Rekordné tržby a nárast ziskov

Už v roku 2024 Rheinmetall dosiahol pôsobivé výsledky. Tržby koncernu stúpli o 36 % na približne 9,8 miliardy eur, zatiaľ čo prevádzkový zisk (EBIT) vzrástol až o 61 % na 1,478 miliardy eur. Najziskovejšia bola obranná divízia s prevádzkovou maržou 19 percent.

Podľa Pappergera je tento vývoj len začiatkom. Spoločnosť je pripravená masívne rozšíriť svoje kapacity, aby pokryla súčasné aj nové veľké zákazky – z Nemecka, ďalších členských štátov NATO aj Európskej únie.

„Éra vyzbrojovania“: Politická podpora pre obranný sektor

Papperger otvorene hovorí o novej „ére vyzbrojovania“. Nemecký kancelár Olaf Scholz po začiatku vojny na Ukrajine oznámil vznik tzv. „špeciálneho fondu Bundeswehru“ vo výške 100 miliárd eur – bezprecedentného rozpočtu na modernizáciu nemeckých ozbrojených síl.

Výsledkom boli masívne objednávky pre Rheinmetall – tanky, munícia, systémy protivzdušnej obrany a vojenské vozidlá. Aj ďalšie členské štáty EÚ zvýšili svoje výdavky na obranu, čo spoločnosti prinieslo dodatočné zákazky v miliardách eur.

Premena závodov: Prechod z civilnej na vojenskú výrobu

Rheinmetall prevádzkuje množstvo závodov, ktoré sa doteraz špecializovali na výrobu komponentov pre automobilový priemysel. Teraz však prichádza transformácia. Firma oznámila, že dva jej závody – v Berlíne a Neussi – preorientuje na výrobu zbraní. V budúcnosti sa tam budú vyrábať ochranné komponenty, mechanické súčasti pre vojenské vozidlá a výstroj.

Táto zmena nie je len reakciou na rastúci dopyt, ale aj strategickým krokom na zníženie závislosti od oslabujúceho sa automobilového sektora.

Rheinmetall zároveň masívne investuje do senzorových systémov založených na umelej inteligencii, automatizovaného prieskumu a prepojeného bojového velenia. Tieto technológie majú byť v budúcnosti ešte úzko späté so zbraňovými systémami, aby vyhovovali modernému vedeniu vojny.

Popri tom koncern vyvíja aj bezposádkové vozidlá – drony a pozemné platformy – ktoré by mohli v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu pri prieskume a logistike.

Plány na prevzatie: Závod VW v Osnabrücku v hľadáčiku

Veľkú pozornosť vzbudzuje možnosť, že Rheinmetall prevezme závod Volkswagen v Osnabrücku. Tento závod sa doteraz zameriaval na konečnú montáž špeciálnych modelov, ako napríklad kabriolet T-Roc, no kvôli nízkemu využitiu je ohrozený.

„Áno, som v kontakte s vedením VW,“ povedal Papperger pre Handelsblatt. „Nemyslím si však, že k dohode dôjde veľmi skoro.“ Naznačil však, že závod by bol „veľmi vhodný“ na výrobu obrnených vozidiel. Potenciálne prevzatie by mohlo nielen posilniť výrobné kapacity Rheinmetallu, ale aj zachrániť pracovné miesta v Osnabrücku – samozrejme, len za ekonomicky zmysluplných podmienok.

Okrem reštrukturalizácií a akvizícií plánuje Rheinmetall aj výstavbu nových výrobných závodov. Kľúčovým projektom je výstavba novej muničnej továrne v Dolnom Sasku, kde by sa ročne mohlo vyrábať až 200 000 kusov delostreleckej munície. Táto munícia je určená nielen pre Bundeswehr, ale aj na vývoz do spojeneckých štátov – vrátane Ukrajiny.

Aj v Unterlüßi, najväčšom výrobnom závode firmy, prebiehajú investície vo výške desiatok miliónov eur. V budúcnosti sa tam majú sériovo vyrábať pásové vozidlá, napríklad bojové vozidlo pechoty Lynx.

Medzinárodná expanzia: Nové trhy a akvizície

Rheinmetall už dávno presahuje národné hranice. Začiatkom roku 2024 spoločnosť dokončila prevzatie španielskeho výrobcu munície Expal Systems – strategický krok na zabezpečenie know-how a výrobných kapacít v južnej Európe.

Ďalšie investície smerujú do Maďarska, Austrálie a Spojeného kráľovstva. V Maďarsku napríklad vzniká moderný závod na výrobu bojových vozidiel KF41 Lynx, určený na domáci aj vývozný trh. Rheinmetall si stanovil cieľ dosiahnuť do roku 2030 ročný obrat 40 miliárd eur.

Napriek ekonomickému úspechu čelí expanzia koncernu aj kritike. Mierové iniciatívy a časť politickej opozície varujú pred militarizáciou hospodárstva. Otázka spoločenskej zodpovednosti zbrojárskych firiem sa opakovane vynára najmä v súvislosti s vývozom do krízových oblastí.

Rheinmetall svoju pozíciu obhajuje odvolávaním sa na demokraticky legitímne obranné potreby a medzinárodnú bezpečnostnú spoluprácu v rámci NATO a EÚ.